Príbeh Pavla: ,,Veľmi som sa zamiloval, no potom som zistil čo robí. Nevedel som, sa z toho spamätať!”

Pavol bol tichý a plachý muž, ktorý žil svoj pokojný život bez väčšieho vzrušenia. Pracoval ako asistent riaditeľa v jednej z pobočiek známej banky a nemal čas na vzťahy. Mal už cez tridsať rokov a tak začal byť z toho, že je slobodný, zúfalý. Jedného dňa však v jeho živote nastala zmena, ktorá ho zasiahla ako blesk z jasného neba. Na ulici stretol Máriu, krásne dievča, ktorá ho okamžite uchvátila svojím úsmevom a krásnymi očami. Pavlovi trvalo len pár stretnutí, aby si uvedomil, že sa do Márie bezhlavo zamiloval.

Pavol sa rozhodol, že sa Máriu spozná lepšie. Stále viac času trávil v jej spoločnosti a začal ju pozývať na rande. Mária bola pôvabná, ale zároveň záhadná. Nechávala okolo seba viacero tajomstiev, ktoré boli nezodpovedané a Pavolovi nikdy neprezradila, kde chodí alebo kde pracuje. Povedala, že je živnostníčka a pracuje s papiermi. Niekedy si Pavol lámal hlavu nad tým, prečo trávi Mária veľa času v práci vo večerných hodinách a najmä cez víkendy. Ale nepýtal sa veľa. Nechcel ju vyplašiť.

Ich vzťah sa začal prehlbovať a Pavol sa neustále viac zamilovával. Avšak tajomstvo, ktoré Mária stále skrývala, nemohla dlhšie držať. Pavol na známej sociálnej sieti odhalil, ako sa dozvedel, čo jeho vysnívané dievča robí:

“Môj kamarát Robo mal rozlúčku so slobodou a Márii som povedal, že pôjdeme na pivo, možno na pár poldéc a domov. Kamoši však v Bratislave rezervovali stôl v známom pánskom klube. Samozrejme že som tam nechcel ísť, nebolo to nič pre mňa. No nakoniec som nechcel trhať partiu. Sadli sme do taxíka a išli do Bratislavy. Cesta trvala hodinu. 

Sedeli sme v bare asi 30 minút a okolo tyče sa hýbali dve dievčatá. Po prestávke prišli ďalšie dve. Skoro mi oči vypadli, keď som odrazu pri tyči videl Máriu.” Opisuje svoj nevšedný zážitok Pavol.

Najprv sa len nečinne prizeral. Mária ani nevedela, že tam Pavol je. “Díval som sa a neveril vlastným očiam. To naozaj som sa zamiloval do tanečnice? Požiadal som kamarátov, aby sme odišli. Nevedel som sa spamätať z toho, čo som videl. Kamoši Máriu poznali a snažili sa ma presvedčiť, že o nič nejde, že to nie je bordel len tanec. Dokonca podpichovali, že mať to s takou pohyblivou ženou musí byť super. Ja som sa však stále nevedel spamätať. Odišli sme do iného podniku a tam som sa poriadne opil. ďalšie ráno ma predsa čakal dôležitý rozhovor.” opisuje svoje pocity Pavol ďalej.

Po prebdenej noci kedy nemohol Pavol ani na chvíľu zaspať sa rozhodol, že si to s Máriou vydiskutuje. Musel vedieť pravdu a zistiť, či medzi nimi stále môže existovať dôvera.

“Na ďalší deň sme sa s Máriou stretli a všetko si vydiskutovali. Mária plakala a tvrdila, že ma nechce stratiť. Povedala že si zarába ako tanečnica v klube ale len cez víkendy. Vždy, keď mi o desiatej večer písala, že ide spať, nespala, ale šla si zarábať. Stále som si myslel, že to je sen. Veď Mária sa javila ako skromné, nežné žieňa, ktoré by nikdy nebola niečoho takého schopná. Presvečila ma, že tanec nič nie je. Netancovala nahá, len v spodnom prádle. Nebol to klasický bordel, teda Mária nemala nič so zákazníkmi. Aby som sa presvedčil, že je to nevinné, tak som pár jej vystúpení navštívil. Mária ma presvedčila, že to nemusí byť nič hrozivé a tak sme v budovaní vzťahu pokračovali. No určite keď sa rozhodneme mať deti, Márii toto zamestnanie zadrhnem.”, dodal Pavol, ktorý Márii jej prácu a tajomstvá odpustil.