Umelá inteligencia sa za posledné roky stala témou, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Kým jedni vidia v tejto technológii obrovský potenciál, iní varujú pred jej možnými rizikami.
Jej rýchly vývoj sa nedá poprieť a mnohí odborníci hovoria o historickom prelome. Niektorí už dokonca prirovnávajú AI k vynálezu elektriny či internetu. Z nástroja, ktorý mal pôvodne pomáhať s jednoduchými úlohami, sa stal systém schopný riešiť komplexné problémy. Vznikajú otázky, ako ďaleko môže táto technológia zájsť a kde by ľudia mali určiť hranicu.
Niektoré modely sú dnes už také vyspelé, že dokážu konkurovať špičkovým akademikom. Príkladom je aj nedávny experiment, do ktorého sa zapojili najlepší matematici sveta. Ich cieľom bolo preveriť schopnosti novej verzie AI. No výsledky prekvapili aj samotných odborníkov.
Dokáže byť umelá inteligencia lepšia než človek?
Tajný experiment: Umelá inteligencia čelila špičke matematikov
V máji 2025 sa v kalifornskom Berkeley stretla tridsiatka najuznávanejších matematikov sveta. Išlo o prísne utajené stretnutie, o ktorom sa komunikovalo len cez šifrované správy aplikácie Signal. Dôvodom nebola snaha ukryť sa pred verejnosťou, ale ochrana pred samotným testovaným modelom o4-mini od spoločnosti OpenAI. Odborníci nechceli riskovať, že by sa systém dozvedel o pripravovaných zadaniach a vopred si vyhľadal riešenia.
Model o4-mini bol vytvorený na to, aby zvládal hlbšie logické uvažovanie a dedukciu. Podľa portálu Epoch.ai preto vzniklo 300 matematických úloh, ktorých riešenia neboli nikdy zverejnené. Staršie modely AI si s nimi nevedeli poradiť – presnosť odpovedí bola sotva dvojpercentná.
Pri novom modeli však nastal zlom. Už mesiac pred schôdzkou vedel o4-mini vyriešiť 20 % zadaní. Matematikov to prekvapilo, no rozhodli sa skúsiť ešte náročnejšie problémy. V dňoch 17. a 18. mája 2025 vytvorili sériu desiatich úloh, ktoré mali byť takmer neriešiteľné.
Ken Ono z University of Virginia, ktorý akciu spoluorganizoval, opísal prvé šokujúce chvíle. Zadali AI otázku, ktorú nazval „otvoreným problémom teórie čísel“ – teda takú, ktorá je predmetom aktívneho výskumu.
„Bol to problém, ktorý by väčšina expertov použila ako námet pre svoju doktorandskú prácu,“ uviedol Ono.
AI sa najskôr pustila do jednoduchej verzie úlohy, ktorú si sama navrhla, a až potom riešila pôvodný problém. O desať minút prezentovala správny výsledok a dodala aj poznámku, ktorá šokovala prítomných:
„Žiadna citácia nie je nutná, pretože to tajomné číslo som si spočítala sama,“ citoval jej odpoveď Ono.
Umelá inteligencia ako „doktorand“ budúcnosti?
Hoci vedci napokon pripravili desať úloh, ktoré o4-mini nezvládol, úspešnosť AI bola ohromujúca. Odborníci poukazujú na to, že pokrok za posledný rok je neuveriteľný. Niektorí prirovnávajú výkon modelu k „veľmi schopnému doktorandovi“, iní dokonca hovoria, že AI je v mnohých smeroch ešte lepšia.
Otázkou zostáva, kam až môže vývoj zájsť. Kritici varujú, že ľudia by mohli začať slepě dôverovať umelej inteligencii, pretože hovorí sebavedomo a bez váhania. Tento prístup by však mohol viesť k chybám, ak by AI predsa len pochybila.
Ken Ono dodáva, že nechce vyvolávať paniku, ale zdôrazňuje, že súčasné modely už dnes prekonávajú väčšinu doktorandov na svete. A uzatvára otázkou, ktorú si kladie čoraz viac ľudí: Naozaj si môžeme byť istí, že všeobecná umelá inteligencia nikdy nepríde?
